Tak na tento koláčik som veľmi
hrdá. Je to také moje dieťatko, pretože som ho celý vytvorila sama od cesta až
po krém. A ako vznikol? Asi tým najbežnejším spôsobom, akým môže nový
recept vzniknúť. Prebytok nejakej domácej suroviny, ktorú je nutné nejakým
zázrakom spotrebovať. U mňa ňou boli jablká. V ten rok sa nám ich
urodilo obrovské množstvo a po fázach zavárania a nočného chrumkania
prišlo na rad kulinárske majstrovanie. Poviem vám pravdu, nová lahôdka
nevznikla hneď, ale postupným dopĺňaním raz jednej suroviny a potom
odobratím ďalšej. Po pár takýchto fázach sa zrodil koláč, ktorý je u nás
doma charakterizovaný ako ,,nekonečný´´. Nie preto, že by mal nejakú extra dlhú
trvanlivosť, aj keď je pravda, že čím dlhšie stojí, tým je chutnejší
a šťavnatejší. No jeho názov je odvodený od toho, že keď ho človek začne
jesť a v blízkosti nie je nik iný, s kým by sa musel podeliť, je
schopný ho zjesť až do nekonečna. V preklade, kým nevyčistí celý plech od
poslednej omrvinky. Ale má aj iné kladné stránky. Nie je ťažký, či už na
prípravu, alebo na žalúdok, potrebné suroviny zoženiete veľmi ľahko a je
vhodný v každom ročnom období či už ako ľahký dezert alebo kráľovská maškrta,
keď ho doplníte kvalitnou čokoládou a lístkom mäty. Tak šup-šup do
bielenia jabĺčok, nech ho už máte na stole!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára